Vo štvrtok 31. októbra uplynie 35 rokov odvtedy, keď dvaja sikhskí
separatisti – členovia jej ochranky - zastrelili túto osobnosť, ktorá
výrazne prehovorila do osudu svojej krajiny a i preto je prezývaná aj
Matka Indie.
Gándhíová - celým menom Indirá Prijadaršiní Gándhíová - sa narodila 19.
novembra 1917 meste Iláhábád v severoindickom zväzovom štáte Uttarpradéš
ako jediné dieťa neskoršieho predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa, prvého
premiéra nezávislej Indie.
Politiku vnímala odmalička, pretože rodičovský dom bol centrom boja za
nezávislosť Indie od Britov. Všetkých z rodiny striedavo väznili a preto
návštevám v rodinnom sídle často hovorievala: "Je mi ľúto, idete
zbytočne. Starý otec, otec a mama sú vo väzení."
Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu s politikom Firozom Gándhím,
ktorý však nebol príbuzným Mahátmu Gándhího – legendárneho duchovného
vodcu indického boja za nezávislosť a otca indickej nezávislosti.
S budúcim manželom sa zoznámila počas štúdií v Oxforde, kde vyštudovala
históriu, politológiu a ekonómiu.
Do politického života vstúpila Indira Gándhíová po boku svojho otca ako
jeho osobná asistentka. V roku 1960 sa stala predsedníčkou strany
Indický národný kongres (INC). Po smrti otca, ktorý v roku 1964 zomrel
na infarkt, bola zvolená do parlamentu a v kabinete premiéra Lála
Bahádura Šastrího zostávala post ministerky informácií. O dva roky
neskôr, v roku 1966, sa stala po prvý raz indickou premiérkou.
Na domácej scéne sa tešila veľkej popularite najmä vďaka programu
s ústredným heslom "Odstránime chudobu". Za jej vlády vyslala India
v roku 1971 prvú družicu do vesmíru a v oblasti hospodárstva sa stala
krajinou, ktorá mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík na
svete.
V zahraničnej politike pokračovala Indira Gándhíová v stopách svojho
otca Džaváharlála Néhrúa, pričom patrila k popredným lídrom hnutia
nezúčastnených krajín. V roku 1971 zvíťazila India vo vojne nad
Pakistanom, čo viedlo k založeniu štátu Bangladéš.
V lete 1975 bola Indira Gándhíová obvinená súdmi, že kreslo v dolnej
komore parlamentu získala použitím nečestných praktík. Odstúpiť odmietla
a nasledovalo vyhlásenie stanného práva. V snahe obnoviť v krajine
poriadok dala uväzniť predstaviteľov opozície a zaviedla cenzúru tlače.
Indický najvyšší súd síce odmietol vážne korupčné obvinenia, ktoré boli
proti nej vznesené, a jej potrestanie zamietol, ale voľby, ktoré sa
konali v roku 1977, jej priniesli prehru.
Druhýkrát sa stala premiérkou v roku 1980, teda v období, keď čelila narastajúcim územným nárokom sikhských separatistov. "Žena musí vždy pracovať dvakrát dôkladnejšie než muž, aby muži boli vôbec ochotní uznať, že niečo robí," vravievala Indira Gándhíová, ktorá bola na čele Indie 14 rokov.
Neriešenie vnútorných indických problémov, najmä vzťahov medzi
príslušníkmi etník, sa stali Indire Gándhíovej nakoniec osudné. V máji
1984 sa sikhskí extrémisti opevnili v Zlatom chráme v Amritsare.
Premiérka dlho váhala, či má proti nim zakročiť. Napokon poslala armádu,
ktorá povstanie krvavo potlačila.
O niekoľko mesiacov neskôr, 31. októbra 1984, bola v záhrade rezidencie v
Naí Dillí zastrelená dvoma sikhskými členmi svojej ochranky.
Atentátnici Beant Singh a Satvant Singh ju zasiahli revolverom
a samopalom 33 ranami do pŕs a do brucha. Beanta Singha zabili okamžite
po incidente počas prestrelky s ostatnými členmi ochranky a Satvanta
Singha, ktorý sa vzdal, odsúdili na trest smrti.
Druhý syn Rádžív Gándhí bol niekoľko hodín po smrti Indiry Gándhíovej
zvolený za premiéra. O sedem rokov neskôr, 21. mája 1991, sa stal
rovnako ako jeho matka obeťou atentátu, čím sa v Indii skončila vláda
rodiny Néhrúovcov.
Mozaiková cesta v záhrade rezidencie v Naí Dillí, nazvaná Krištáľová
rieka, pripomína tragickú udalosť, kde Indiru Gándhíovú v nedožitých 67
rokoch zastrelili. Ide vlastne o krištáľový chodník, ktorý je umeleckým
dielom a Indii ho darovalo v roku 1988 Československo.
Tridsaťtri metrov dlhá a dva metre široká sklenená rieka je vytvorená z
5600 kilogramov oloveného krištáľu. Miesto, kde bola táto politička,
ktorá patrí k najväčším postavám 20. storočia, zastrelená, je označené
štvorcom z tajomného, čierneho kameňa ónyx a položená je na ňom kvetina.